Repík lekársky je tradičná liečivá bylina, ktorá sa v ľudovom liečiteľstve používa už stáročia. Patrí medzi veľmi univerzálne bylinky so širokým spektrom využitia – najmä pri problémoch s trávením, pečeňou, močovými cestami, pokožkou a zápaloch slizníc. Repík lekársky (lat. Agrimonia eupatoria) patrí do čeľade ružovitých (Rosaceae). Ide o viacročnú rastlinu dorastajúcu približne do výšky 30 – 100 cm.
Kde rastie?
Kedy je čas na zber?
Ako ho spoznáme?
Duchovný význam
Liečivé účinky repíka lekárskeho
Trávenie
Pečeň a žlčník
Močové cesty a obličky
Ústna dutina a hrdlo
Pokožka a rany (vonkajšie použitie)
Ako používame repík v Zelinke
Tinktúra Repík lekársky
Podporuje zdravé trávenie, pečeň a črevá, pomáha pri zápaloch slizníc a prináša úľavu pri tráviacich ťažkostiach.
Trávenie – bylinný čaj
Prináša úľavu pri nadúvaní a ťažobe po jedle, podporuje pečeň a zdravé trávenie.
Protizápalový čaj
Zmierňuje zápaly v tráviacom systéme, močových cestách aj ženských orgánoch a podporuje zdravie pokožky.
Zber a použitie
Zbiera sa vňať počas kvitnutia v období od júna do septembera. Suší sa v tieni na vzdušnom mieste alebo pri nízkej teplote. Uchováva sa v suchu, tme a dobre uzavretej nádobe. Zbierame vrchnú časť vňate (stonku s listami a kvetmi), približne 20–30 cm od vrchu. Bylinku nevytrhávame s koreňom, ale opatrne striháme alebo lámeme, aby sa mohla znovu obnoviť. Najvhodnejší čas zberu sú suché a slnečné dni, po opadnutí rannej rosy. Pre miesto zberu si vyberáme čisté lokality mimo ciest, polí chemicky ošetrovaných a priemyselných oblastí.
Spôsoby použitia:
- Čaj –jednu čajovú lyžicu repíka zalejte 0,25 l 80° vody a necháme lúhovať 10 minút. Čaj z repíka, by sa mal piť 4 az 6 a potom, by sme si mali dať prestávku.
- Tinktúra – naplníme sklenený pohár s viečkom do plna opláchnutými stonkami (stonky, listy, kvety) repíka a zalejeme alkoholom. V uzavretom pohári lúhujeme 2 týždne. Následne scedíme, nalejeme do tmavej fľaštičky a uchovávane na tmavom mieste pri izbovej teplote.
Zaujímavosti a odporúčania
Repík sa v minulosti nazýval aj „bylina dlhovekosti“, pretože sa používal pri očiste krvi a na posilnenie organizmu. V starovekom Grécku a Ríme bol repík považovaný za posvätnú liečivú rastlinu a používal sa na hojenie rán vojakov. V stredoveku bol repík jednou z najdôležitejších kláštorných bylín – pestoval sa v liečivých záhradách mníchov. Ľudové liečiteľstvo ho považovalo za „bylinu pečene“ – používal sa pri žltačke, únave a „zlej krvi“. Repík je známy aj tým, že jeho suché plody sa zachytávajú na oblečení a srsti zvierat – vďaka tomu sa v prírode prirodzene šíri. V Anglicku sa repíkový čaj tradične nazýval „soldier’s tea“ (vojenský čaj), pretože ho pili vojaci na posilnenie a dezinfekciu rán. Napriek jemnému vzhľadu ide o veľmi odolnú rastlinu, ktorá dokáže rásť aj na chudobných, suchých pôdach.
Kontraindikácie
- Repík je vo všeobecnosti považovaný za bezpečnú bylinu, no pri dlhodobom užívaní treba dodržiavať dávkovanie.
- Vzhľadom na vyšší obsah trieslovín môže pri nadmernom užívaní spôsobiť zápchu.
- Tehotné a dojčiace ženy by mali užívanie konzultovať s lekárom.
- Pri vážnejších ochoreniach pečene alebo obličiek sa odporúča poradiť s odborníkom.