Kotvičník zemný je nízka plazivá rastlina z čeľade kacibovité. Dorastá približne do výšky 10–30 cm a vytvára dlhé rozvetvené stonky, ktoré sa rozprestierajú po zemi. Má drobné žlté kvety a malé zložené listy podobné listom agátu. Plody rastliny sú tvrdé a ostnaté, vďaka čomu sa rastlina ľahko šíri. Kotvičník obsahuje množstvo biologicky aktívnych látok, najmä steroidné saponíny (protodioscín), flavonoidy, alkaloidy a antioxidanty.
Kotvičník sa zbiera počas vegetačného obdobia, keď je rastlina plne vyvinutá. Najčastejšie mesiace zberu sú jún, júl, august a september. Väčšinou sa zbiera celá nadzemná časť rastliny. Po zbere sa rastlina suší na tienistom a dobre vetranom mieste, aby si zachovala svoje účinné látky. Po usušení sa uchováva v suchu a tme.
Spôsoby použitia:

Kotvičník sa používa v tradičnej čínskej medicíne aj ajurvéde už viac ako 2000 rokov. V starovekom Grécku bol považovaný za rastlinu podporujúcu silu, odvahu a vitalitu. V niektorých krajinách sa mu hovorí „prírodná viagra“, hoci jeho účinky sú oveľa komplexnejšie a ovplyvňujú celý organizmus. Ostnaté plody rastliny sú tak tvrdé, že dokážu v prírode prepichnúť tenké pneumatiky bicyklov. Kotvičník je veľmi odolná rastlina, ktorá dokáže rásť aj v extrémne suchých a chudobných pôdach.
• EMA – European Medicines Agency – monografie liečivých rastlín
• WHO – Medicinal Plants Guidelines
• Herbal Medicine: Biomolecular and Clinical Aspects – Benzie & Wachtel-Galor
• Chevallier, A. – Encyclopedia of Herbal Medicine
• Grieve, M. – A Modern Herbal