Kostihoj lekársky patrí do čeľade borákovitých (Boraginaceae) a je to vytrvalá bylina dorastajúca do výšky 50–100 cm. Má silný, tmavý koreň bohatý na účinné látky, hrubé chlpaté listy a typické zvončekovité kvety fialovej, ružovej alebo krémovej farby. Rastlina pôsobí robustne a pevne, čo symbolicky odráža aj jej tradičné využitie pri regenerácii pohybového aparátu.
KDE RASTIE?
KEDY JE ČAS NA ZBER?
AKO HO SPOZNÁME?
DUCHOVNÝ VÝZNAM
Liečivé účinky kostihoja lekárskeho
Kĺby, svaly a pohybový aparát
Hojenie rán a pokožka
Protizápalové pôsobenie
Regenerácia tkanív
AKO POUŽÍVAME KOSTIHOJ V ZELINKE
Zber a použitie
Zbierame najmä korene, ktoré dôkladne očistíme a sušíme. Pri spracovaní je dôležité zachovať čistotu a kvalitu suroviny. Sušený koreň uchovávame v suchu a tme.
- Masť – najčastejšia forma použitia. Najskôr pripravíme olejový macerát – nasekaný sušený alebo čerstvý koreň kostihoja zalejeme kvalitným rastlinným olejom (napr. olivovým) a necháme lúhovať 2–3 týždne na teplom mieste. Následne macerát precedíme a jemne zahrejeme spolu s včelím voskom, čím vznikne masť vhodná na pokožku, svaly a kĺby.
- Tinktúra –naplníme sklenený pohár s viečkom do plna opláchnutými časťami kostihoja a zalejeme alkoholom. V uzavretom pohári lúhujeme 2 týždne. Následne scedíme, nalejeme do tmavej fľaštičky a uchovávane na tmavom mieste pri izbovej teplote.
Zaujímavosti
Názov kostihoj vznikol podľa jeho tradičného využitia pri „hojení kostí“. Latinský názov Symphytum znamená „zrastať“ alebo „spájať“, čo priamo odkazuje na jeho regeneračné účinky. V minulosti sa používal ako jedna z hlavných bylín pri zlomeninách a poraneniach. Kostihoj bol súčasťou ľudového liečiteľstva už v starovekom Grécku. Obsahuje vysoké množstvo alantoínu, ktorý sa dnes využíva aj v kozmetike. Napriek silným účinkom patrí medzi byliny, ktoré si vyžadujú opatrné používanie.
Kontraindikácie
- Obsahuje látky (pyrolizidínové alkaloidy), ktoré môžu zaťažovať pečeň.
- Nepoužívať na otvorené rany vo veľkom rozsahu.
- Tehotné a dojčiace ženy by mali užívanie konzultovať s odborníkom.
Zdroje
-
EMA – Symphytum officinale monograph
-
WHO – Medicinal Plants Guidelines
-
Chevallier, A. – Encyclopedia of Herbal Medicine
-
Benzie & Wachtel-Galor – Herbal Medicine: Biomolecular and Clinical Aspects
-
Grieve, M. – A Modern Herbal