Hloh obyčajný je opadavý ker alebo menší strom z čeľade ružovitých (Rosaceae), dorastajúci do výšky 3–8 metrov. Má husté, tŕnisté vetvy a tmavozelené, laločnaté, hlboko vykrojené listy. Na jar, zvyčajne v máji až júni, kvitne drobnými bielymi kvetmi. Plodom hlohu sú malé, červené malvice dozrievajúce na jeseň, ktoré často zostávajú na konároch aj počas zimy. Hloh rastie bežne na okrajoch lesov, lúk a v živých plotoch. Patrí medzi tradičné a vysoko cenené liečivé rastliny Európy.
Kvety hlohu zbierame počas kvitnutia v máji až júni, ideálne za slnečného počasia, keď sú súkvetia plne rozkvitnuté. Zbierajú sa celé vrcholíky aj s krátkou časťou stopky a sušia sa v tieni pri miernej teplote.
Plody hlohu sú malé červené malvice, ktoré dozrievajú na jeseň (september – október). Ľahko si ich možno pomýliť so šípkami, no rozdiel je v tvare a vnútri: šípka (plod ruže) je podlhovastá a dutá, plná drobných nažiek, zatiaľ čo plod hlohu je guľatá malvica s jednou tvrdou kôstkou.
Použitie:

Hloh obyčajný patrí medzi dlhoveké dreviny – vďaka svojej odolnosti voči nepriaznivým podmienkam sa niektoré stromy dožívajú viac ako 200 rokov. Aj preto je vhodný na dlhodobé výsadby a po stáročia si udržiava miesto v našej krajine.
V minulosti bol hloh vnímaný aj ako magický strom. V keltskej mytológii sa spájal s vílami a ochrannou mágiou, a preto sa vysádzal blízko domov či na hraniciach pozemkov, aby chránil rodinu a jej majetok pred zlými silami.