Šalvia lekárska je vždyzelený poloker z čeľade hluchavkovité. Dorastá približne do výšky 30–70 cm. Má podlhovasté, mäkké sivastozelené listy pokryté jemnými chĺpkami a drobné fialové kvety. Rastlina má výraznú, korenistú vôňu spôsobenú obsahom silíc, najmä thujónu, cineolu a gáforu.
Zbierame zdravé listy a mladé výhonky, najlepšie počas slnečného a suchého počasia. Rastlinu nestriháme príliš hlboko do drevnatej časti, aby mohla ďalej rásť a regenerovať sa. Nazbierané listy sušíme v tenkej vrstve na tienistom a dobre vetranom mieste. Po usušení ich uchovávame v dobre uzatvorenej nádobe, na suchom a tmavom mieste.
Spôsoby použitia
• Čaj – 1 čajovú lyžičku listov zalejeme 0,25 l horúcej vody a lúhujeme 8–10 minút.
• Tinktúra – naplníme sklenený pohár s viečkom do plna opláchnutými listami šalvie a zalejeme alkoholom. V uzavretom pohári lúhujeme 2 týždne. Následne scedíme, nalejeme do tmavej fľaštičky a uchovávane na tmavom mieste pri izbovej teplote.

Názov Salvia pochádza z latinského slova salvare, čo znamená liečiť alebo zachraňovať. V stredoveku bola šalvia považovaná za jednu z najdôležitejších liečivých bylín. Staré príslovie hovorí: „Prečo by mal človek zomrieť, keď mu v záhrade rastie šalvia?“ V minulosti sa používala aj ako prírodná ústna voda a dezinfekčný prostriedok. V tradičnej medicíne sa používala aj na podporu pamäti a dlhovekosti. Je významnou medonosnou rastlinou, ktorú obľubujú včely.
European Medicines Agency (EMA) – Salvia officinalis monograph
ESCOP Monographs – Salviae folium
WHO Monographs on Selected Medicinal Plants
Wichtl – Herbal Drugs and Phytopharmaceuticals
Blumenthal – Commission E Monographs