Rozmarín lekársky je vždyzelený aromatický poloker z čeľade hluchavkovité. Dorastá do výšky 50–150 cm. Má úzke, ihličkovité listy tmavozelenej farby a drobné modrofialové kvety. Rastlina má drevnatejúcu stonku a výraznú arómu, ktorá sa uvoľňuje už pri jemnom pošúchaní listov medzi prstami.
Zbierame mladé, zdravé výhonky a listy, ideálne pred kvitnutím alebo počas neho, keď obsahujú najviac silíc. Zber vykonávame za suchého a slnečného počasia. Vetvičky nestriháme príliš hlboko do drevnatej časti, aby sa rastlina mohla ďalej rozrastať.
Sušíme ich v tenkej vrstve na tienistom a vzdušnom mieste. Po usušení listy oddelíme od stoniek a uchovávame v dobre uzatvorenej nádobe na suchom a tmavom mieste.
Spôsoby použitia:

V staroveku bol rozmarín symbolom vernosti a pamäti. Študenti si ho vkladali do vlasov počas skúšok. Je silnou medonosnou rastlinou. Vôňa rozmarínu pôsobí povzbudzujúco už pri inhalácii. Názov rozmarín pochádza z latinského „ros marinus“, čo znamená morská rosa, pretože rastlina prirodzene rastie pri pobreží Stredozemného mora. Rozmarín bol v minulosti považovaný za ochrannú a očistnú rastlinu – vetvičky sa pálili v domoch na očistenie priestoru. V ľudovej tradícii bol symbolom lásky a vernosti, preto sa často používal aj na svadbách. Silná aróma rozmarínu prirodzene odpudzuje niektorý hmyz, preto sa kedysi používal aj ako ochrana potravín.
European Medicines Agency (EMA)
European Union herbal monograph on Rosmarinus officinalis L., folium
ESCOP – European Scientific Cooperative on Phytotherapy
ESCOP Monographs: Rosmarini folium
WHO – WHO Monographs on Selected Medicinal Plants
Wichtl, M. – Herbal Drugs and Phytopharmaceuticals
Blumenthal, M. (ed.) – The Complete German Commission E Monographs